Květen 2013

Bude komix ?

12. května 2013 v 16:19 | Nikusa

Po tom, čo som nedávno po strášne dlhej dobe konečne napísala sem na blog článok, som zvažovala, či zostanem len pri občasných výkecoch, prípadne pri nejakej tej drobnej nenáročnej tvorbe a dospela som k záveru, že asi áno. Že mi to celkom bude stačiť a môj milovaný blog nezanikne celkom, aj keď sem chodím asi už len ja a možno ešte málinko vytrvalých ľudí.
No ani som si to neuvedomovala a popri tom som začala veľmi aktívne uvažovať o tom, že si nainštalujem Ts2, či si ešte pamätám stránky a blogy s downloadmi a v hlave sa mi dokonca začali rodiť nápady na komixy. Všetky som však zavrhla, lebo sa mi nezdalo, že majú dostatočne dobrý príbeh a tak som na chvíľu celkom na možnosť tvorby komixu zabudla. Až ... do včera, dodnes ? Neviem presne :D Každopádne v hlave sa mi zrodil nápad inšpiroaný rôznymi knihami, filmami a príbehmi, ktoré som videla alebo počula. A tento nápad sa mi zapáčil, dokonca som aj dala mená postavám a vytvorila si chabú, meniteľnú, dočasnú osnovu deja. No to je to najľahšie. Najradšej by som z toho urobila poviedku, ale omnoho lepšie sa mi píše, keď mám vizuálny podnet, teda fotku z hry, alebo niečo nakreslené, ale do toho sa určite púšťať nebudem, lebo viem, že na kreslenie komixu rozhodne nemám :D ani talent, ani trpezlivosť.
No a nie som si ani celkom istá, či mám trpezlivosť na sťahovanie downov (hoci som už s tým začala, ale pšt) a na inštaláciu hry, vytváranie simíkov, kulís, upravovanie fotiek a podobne. Toto všetko je veľa roboty, hlavne s tým začať, pamätám si to ešte z čias, keď som aktívne blogovala a keď sa mi jednostaj čosi kazilo a ja som musela sto ráz začínať odznova. Ale kto vie, možno začnem opäť, páčilo by sa mi vytvoriť dáky príbeh, len najskôr by sa mi museli zdariť všetky príslušné kroky. Ak by som zohnala potrebné downloady, úspešne rozbehla hru a postupne všetko vytvorila, nevidím problém. Len začať, komu sa to chce, že ? :D Ale láka ma to, hrozne moc ... preto by ste sa nemali čudovať ak v najbližších týždňov nastane realizácia komixu, ale ani byť sklamaní, ak z toho nič nebude :-)

Teda - zmysel celého článku ? Proste výkec a potreba dostať zo seba von svoje nápady a myšlienky :D

Ako sa všetko mení bez zmeny ...

5. května 2013 v 19:22 | Nikusa


V minulom článku, v ktorom som sa len tak zbežne po dlhej dobe ozvala a úplne stručne opísala svoj život som toho spomenula naozaj veľmi málo a dnes by som to rada napravila. To málo, čo sem ešte stále chodí si zaslúži vedieť, čo mám nové a aká som a mne v podstate aj dobre padne pre vnútorné rozpoloženie, keď to sem napíšem Smějící se
Hovorí sa, že ľudia sa neustále menia a hrozne veľa ľudí si to navzájom vyčíta a obraňujú sa "ale veď ja som sa nezmenil". Zmeny prichádzajú a ani si to neuvedomujeme a ak áno, tak len občas, keď sa hlbšie zamyslíme, alebo vykonáme niečo, čo by sme v živote nepredpokladali, že sme toho schopní.
Musím sa priznať, že aj ja som sa zmenila, síce nie nejak výrazne, ale aj tak, zmenila som sa. V časoch, keď bol blog ešte ako tak živý som bola v mnohých veciach energická, skôr v tých tvorivých a ostatné ma nebavilo, kamarátka ma nazývala KRTKO, pretože som veľa času trávila doma a príliš ma to nelákalo chodiť von a baviť sa - skrátka chodila som len občas a za tie dva roky, cca 13-15 som nebola na žiadnych diskách, nepila a ani nezažívala dáke úlety s chalanmi. Vzťah som mala, to áno, ale doteraz naň spomínam s tým, že mi je zle. Nemala som ho príliš rada, nepáčil sa mi, liezol mi na nervy a doteraz mám z toho traumu, pretože ma prenasledoval ako poslušný psík, až kým som tomu neurobila koniec. Odvtedy som nemala nikoho, pravda, len pár úletov, ktoré sú pre mňa doteraz rovnako nepochopiteľné ako vyššie spomínaný vzťah. Pár slovami, nemala som na tieto veci príliš šťastie, skoro stále som bola platonicky zamilovaná a bavilo ma z diaľky pozorovať objekt môjho záujmu Smějící se Ďalej som nebola ani príliš zažratá do školy, tak ako som predtým mávala samé jednotky som potom mávala dosť hrozné známky a nič a nikto so mnou nevedel pohnúť, proste som na školu kašlala, viac menej som kašlala na všetko. Jediné , čo ma ako tak zamestnávalo bol blog a ešte pár vecí, ktoré ma v tej dobe bavili a samozrejme pár priateľov a rodina. No nebola som depresívna, nesťažovala som sa, stále som bola veselá, plná života a optimizmu, presne ako keď som bola malé dieťa - zvedavé, akčné, drzé, energické, radostné. Lenže tieto detské časy vystriedala puberta, na ktorú síce spomínam rada, no nevrátila by som sa do tých časov, teraz je to omnoho lepšie.
Od svojich 15tich rokov, teda odvtedy čo som bola piatačka na osemročnom gympli (teda akoby prváčka normálne) som sa začala, ani nieže meniť, skôr by som to nazvala prebúdzať do života. Tak naozaj. Začala som častejšie chodiť von a spoznala nových ľudí, ktorí mi toho veľa dali a získala som zážitky, ktoré ma mnoho naučili. Dokonca som sa postupne začala zlepšovať v škole, učenie ma opäť začalo baviť a dnes je zo mňa bifľoška (normálna), ktorá je hrdá na svoju prirodzenú inteligenciu a ktorá netúži po ničom inom, len v hlave zhromažďovať vedomosti. Odjakživa som čítala knihy a teraz ich čítam stále viac - či už náučnú literatúru alebo beletriu, skrátka všetko čo mi príde pod ruku, občas som dokonca v takom extréme, že si čítam aj v učebnici aj keď nemusím - ale to len z obľúbených predmetom - anglina, chémia, biologia a fyzika.
A čo sa týka toho žitia, prebúdzanie sprevádzalo to, že som sa odcudzila od blogu, prestala som sem prispievať, no k tomu vlastne prispeli aj večné problémy s počítačom, ktoré ma neskutočne iritovali. No a tak som objavila čaro chodenia von a obľúbila si to ... našla som si aj veľa nových kamarátov a tí starí najlepší mi chvalabohu zostali. Tak isto som objavila aj kúzlo cigariet, ktoré som dovtedy kruto odsudzovala, až pokým som nevyskúšala - jednak mi hrozne voňajú a fakt je to trochu ukľudňujúce. No ale som hrdá na to, že nie som pravidelný fajčiar, neviem akým zázrakom, ale bez cigarety pokojne vydržím aj tri mesiace v kuse, asi mám proste v génoch, že som ťažko na niečom závislá. Vlastne ani nie som fajčiar, zapálim si len občas, keď som s niekým blízkym a keď sa chcem upokojiť.
No a počas tohto roka som už aj bola opitá - raz riadne na Silvestra, kedy som sa vrátila domov okolo štvrtej ráno z bytu nejakého chalana, ktorého som v živote nevidela a ku ktorému sme šli, lebo ho poznal jeden chalan z našej skupinky a druhý raz na svoje narodky, kedy ma dve kamošky odvliekli do Trenčína do klubu a kde sme si parádne užili. Takže aj môj postoj k tomuto druhu zábavy sa zmenil - nechodím takto každý piatok, ale raz za čas je príjemné sa zabaviť, uvoľniť a zažiť to vzrušenie spolu s ostatnými okolo vás.
Povahovo som sa príliš nezmenila, iba čo som trochu nadobudla sebavedomie a schopnosť povedať si svoje. Za svojimi názormi si stojím a mnoho krát sa mi stane, že sa aj nepekne pohádam, keď sa ma niekto nasilu snaží presvedčiť o niečom, k čomu ma nič neťahá. To naozaj nemám rada, keď ľudia chcú aby ste žili podľa nich, odporným konzumným a nezmyselným spôsobom života. A akosi som aj nadobudla agresivitu, strašne rýchlo dokážem vybuchnúť a občas som aj akási arogantná, ale to len voči ľuďom, ktorí ma náramne iritujú.
No a ... ani neviem či môj postoj k životu sa zmenil, možno trochu, ale akosi odjakživa som milovala život , možnosť žiť a teraz sa tá láska ešte zväčšila ---totiž, mnohí ľudia sa sťažujú na prekážky v živote, odrádzajú ich slzy a bolesť a ja akosi rozmýšlam nad tým, ako úžasne je v nebi, ale neláka ma tam ísť, ani keď budem stará. Chcela by som žiť večne, ale nie z nejakých zištných dôvodov, skôr preto, lebo v tomto svete sa toho dá toľko objavovať a preto, že tento svet a tento život je pre mňa dokonalým rajom. Aj slzy a prekážky a bolesť k tomu patria a neviem si predstaviť život bez nich, oni totiž človeka utužujú a robia silnejším. No a ja milujem všetko okolo seba, mám skvelé zážitky, svelých ľudí okolo seba a dokonca aj samú seba mám rada a som hrdá na to, aká som a kto som. Milujem aj svoje zlé vlastnosti a aj to, že som z veľkej časti mrcha, ktorá si často zlým spôsobom vymôže svoje, najmä od blízkych, ale čo už. Nikdy som sa necítila ako zlý človek, skôr ako niekto, kto sa nenechá zlomiť za žiadnu cenu. No a čo sa mojich snov týka, plánujem sa hlásiť budúci rok na veterinu a medicínu, no najradšej by som bola zverolekárka a odcestovala niekam preč, trebárs do Safari parku a zachraňovala tam zvieracie životy. A ďalším snom je čo najviac zažiť, prežiť, skúsiť a nielen život prežívať zo dňa na deň, chcela by som byť na duchu navždy mladá a mať stále svoje názory a mladícku povahu a chovanie, doteraz som ešte dieťa čo zbiera hovadiny a hračky a neplánujem to meniť. Tak isto sa túžim celoživotne vzdelávať, totiž len pracujúci mozog a telo sa starajú o našu mladosť a živosť a o to sa snažím aj ja , preetože milujem ten pocit, že som múdra a vzdelaná, nejde mi o známky a o jednotky ktoré mám ale skôr o to, že mám v hlave niečo, čo mi nikdy nikto nezoberie.
Tak ... zmenila som sa a aj ľudia okolo sa menia. No mne tie zmeny pripadajú len ako drobnosti, sama zo seba mám totiž pocit, že sa zmenili len niektoré veci, ale že od malička som to stále ja, s rovnakou povahou a rovnakým dobráckym vnútrom, s rovnakými myšlienkami, záujmamy a snami a za to všetko som vďačná.
Dúfam, že vás môh výkec neunudil k smrti. Ja totiž akosi mám potrebu zo seba niektoré dojmy dostať von, môj blog sa možno zmení na filozofické okienko, kto vie :D
A prepáčte za gramatické nezrovnalosti, keď píšem výkecy, nechce sa mi kontrolovať každú čiarku, toho mám dosť na slovenčine :D