Bude komix ?

12. května 2013 v 16:19 | Nikusa

Po tom, čo som nedávno po strášne dlhej dobe konečne napísala sem na blog článok, som zvažovala, či zostanem len pri občasných výkecoch, prípadne pri nejakej tej drobnej nenáročnej tvorbe a dospela som k záveru, že asi áno. Že mi to celkom bude stačiť a môj milovaný blog nezanikne celkom, aj keď sem chodím asi už len ja a možno ešte málinko vytrvalých ľudí.
No ani som si to neuvedomovala a popri tom som začala veľmi aktívne uvažovať o tom, že si nainštalujem Ts2, či si ešte pamätám stránky a blogy s downloadmi a v hlave sa mi dokonca začali rodiť nápady na komixy. Všetky som však zavrhla, lebo sa mi nezdalo, že majú dostatočne dobrý príbeh a tak som na chvíľu celkom na možnosť tvorby komixu zabudla. Až ... do včera, dodnes ? Neviem presne :D Každopádne v hlave sa mi zrodil nápad inšpiroaný rôznymi knihami, filmami a príbehmi, ktoré som videla alebo počula. A tento nápad sa mi zapáčil, dokonca som aj dala mená postavám a vytvorila si chabú, meniteľnú, dočasnú osnovu deja. No to je to najľahšie. Najradšej by som z toho urobila poviedku, ale omnoho lepšie sa mi píše, keď mám vizuálny podnet, teda fotku z hry, alebo niečo nakreslené, ale do toho sa určite púšťať nebudem, lebo viem, že na kreslenie komixu rozhodne nemám :D ani talent, ani trpezlivosť.
No a nie som si ani celkom istá, či mám trpezlivosť na sťahovanie downov (hoci som už s tým začala, ale pšt) a na inštaláciu hry, vytváranie simíkov, kulís, upravovanie fotiek a podobne. Toto všetko je veľa roboty, hlavne s tým začať, pamätám si to ešte z čias, keď som aktívne blogovala a keď sa mi jednostaj čosi kazilo a ja som musela sto ráz začínať odznova. Ale kto vie, možno začnem opäť, páčilo by sa mi vytvoriť dáky príbeh, len najskôr by sa mi museli zdariť všetky príslušné kroky. Ak by som zohnala potrebné downloady, úspešne rozbehla hru a postupne všetko vytvorila, nevidím problém. Len začať, komu sa to chce, že ? :D Ale láka ma to, hrozne moc ... preto by ste sa nemali čudovať ak v najbližších týždňov nastane realizácia komixu, ale ani byť sklamaní, ak z toho nič nebude :-)

Teda - zmysel celého článku ? Proste výkec a potreba dostať zo seba von svoje nápady a myšlienky :D
 

Ako sa všetko mení bez zmeny ...

5. května 2013 v 19:22 | Nikusa


V minulom článku, v ktorom som sa len tak zbežne po dlhej dobe ozvala a úplne stručne opísala svoj život som toho spomenula naozaj veľmi málo a dnes by som to rada napravila. To málo, čo sem ešte stále chodí si zaslúži vedieť, čo mám nové a aká som a mne v podstate aj dobre padne pre vnútorné rozpoloženie, keď to sem napíšem Smějící se
Hovorí sa, že ľudia sa neustále menia a hrozne veľa ľudí si to navzájom vyčíta a obraňujú sa "ale veď ja som sa nezmenil". Zmeny prichádzajú a ani si to neuvedomujeme a ak áno, tak len občas, keď sa hlbšie zamyslíme, alebo vykonáme niečo, čo by sme v živote nepredpokladali, že sme toho schopní.
Musím sa priznať, že aj ja som sa zmenila, síce nie nejak výrazne, ale aj tak, zmenila som sa. V časoch, keď bol blog ešte ako tak živý som bola v mnohých veciach energická, skôr v tých tvorivých a ostatné ma nebavilo, kamarátka ma nazývala KRTKO, pretože som veľa času trávila doma a príliš ma to nelákalo chodiť von a baviť sa - skrátka chodila som len občas a za tie dva roky, cca 13-15 som nebola na žiadnych diskách, nepila a ani nezažívala dáke úlety s chalanmi. Vzťah som mala, to áno, ale doteraz naň spomínam s tým, že mi je zle. Nemala som ho príliš rada, nepáčil sa mi, liezol mi na nervy a doteraz mám z toho traumu, pretože ma prenasledoval ako poslušný psík, až kým som tomu neurobila koniec. Odvtedy som nemala nikoho, pravda, len pár úletov, ktoré sú pre mňa doteraz rovnako nepochopiteľné ako vyššie spomínaný vzťah. Pár slovami, nemala som na tieto veci príliš šťastie, skoro stále som bola platonicky zamilovaná a bavilo ma z diaľky pozorovať objekt môjho záujmu Smějící se Ďalej som nebola ani príliš zažratá do školy, tak ako som predtým mávala samé jednotky som potom mávala dosť hrozné známky a nič a nikto so mnou nevedel pohnúť, proste som na školu kašlala, viac menej som kašlala na všetko. Jediné , čo ma ako tak zamestnávalo bol blog a ešte pár vecí, ktoré ma v tej dobe bavili a samozrejme pár priateľov a rodina. No nebola som depresívna, nesťažovala som sa, stále som bola veselá, plná života a optimizmu, presne ako keď som bola malé dieťa - zvedavé, akčné, drzé, energické, radostné. Lenže tieto detské časy vystriedala puberta, na ktorú síce spomínam rada, no nevrátila by som sa do tých časov, teraz je to omnoho lepšie.
Od svojich 15tich rokov, teda odvtedy čo som bola piatačka na osemročnom gympli (teda akoby prváčka normálne) som sa začala, ani nieže meniť, skôr by som to nazvala prebúdzať do života. Tak naozaj. Začala som častejšie chodiť von a spoznala nových ľudí, ktorí mi toho veľa dali a získala som zážitky, ktoré ma mnoho naučili. Dokonca som sa postupne začala zlepšovať v škole, učenie ma opäť začalo baviť a dnes je zo mňa bifľoška (normálna), ktorá je hrdá na svoju prirodzenú inteligenciu a ktorá netúži po ničom inom, len v hlave zhromažďovať vedomosti. Odjakživa som čítala knihy a teraz ich čítam stále viac - či už náučnú literatúru alebo beletriu, skrátka všetko čo mi príde pod ruku, občas som dokonca v takom extréme, že si čítam aj v učebnici aj keď nemusím - ale to len z obľúbených predmetom - anglina, chémia, biologia a fyzika.
A čo sa týka toho žitia, prebúdzanie sprevádzalo to, že som sa odcudzila od blogu, prestala som sem prispievať, no k tomu vlastne prispeli aj večné problémy s počítačom, ktoré ma neskutočne iritovali. No a tak som objavila čaro chodenia von a obľúbila si to ... našla som si aj veľa nových kamarátov a tí starí najlepší mi chvalabohu zostali. Tak isto som objavila aj kúzlo cigariet, ktoré som dovtedy kruto odsudzovala, až pokým som nevyskúšala - jednak mi hrozne voňajú a fakt je to trochu ukľudňujúce. No ale som hrdá na to, že nie som pravidelný fajčiar, neviem akým zázrakom, ale bez cigarety pokojne vydržím aj tri mesiace v kuse, asi mám proste v génoch, že som ťažko na niečom závislá. Vlastne ani nie som fajčiar, zapálim si len občas, keď som s niekým blízkym a keď sa chcem upokojiť.
No a počas tohto roka som už aj bola opitá - raz riadne na Silvestra, kedy som sa vrátila domov okolo štvrtej ráno z bytu nejakého chalana, ktorého som v živote nevidela a ku ktorému sme šli, lebo ho poznal jeden chalan z našej skupinky a druhý raz na svoje narodky, kedy ma dve kamošky odvliekli do Trenčína do klubu a kde sme si parádne užili. Takže aj môj postoj k tomuto druhu zábavy sa zmenil - nechodím takto každý piatok, ale raz za čas je príjemné sa zabaviť, uvoľniť a zažiť to vzrušenie spolu s ostatnými okolo vás.
Povahovo som sa príliš nezmenila, iba čo som trochu nadobudla sebavedomie a schopnosť povedať si svoje. Za svojimi názormi si stojím a mnoho krát sa mi stane, že sa aj nepekne pohádam, keď sa ma niekto nasilu snaží presvedčiť o niečom, k čomu ma nič neťahá. To naozaj nemám rada, keď ľudia chcú aby ste žili podľa nich, odporným konzumným a nezmyselným spôsobom života. A akosi som aj nadobudla agresivitu, strašne rýchlo dokážem vybuchnúť a občas som aj akási arogantná, ale to len voči ľuďom, ktorí ma náramne iritujú.
No a ... ani neviem či môj postoj k životu sa zmenil, možno trochu, ale akosi odjakživa som milovala život , možnosť žiť a teraz sa tá láska ešte zväčšila ---totiž, mnohí ľudia sa sťažujú na prekážky v živote, odrádzajú ich slzy a bolesť a ja akosi rozmýšlam nad tým, ako úžasne je v nebi, ale neláka ma tam ísť, ani keď budem stará. Chcela by som žiť večne, ale nie z nejakých zištných dôvodov, skôr preto, lebo v tomto svete sa toho dá toľko objavovať a preto, že tento svet a tento život je pre mňa dokonalým rajom. Aj slzy a prekážky a bolesť k tomu patria a neviem si predstaviť život bez nich, oni totiž človeka utužujú a robia silnejším. No a ja milujem všetko okolo seba, mám skvelé zážitky, svelých ľudí okolo seba a dokonca aj samú seba mám rada a som hrdá na to, aká som a kto som. Milujem aj svoje zlé vlastnosti a aj to, že som z veľkej časti mrcha, ktorá si často zlým spôsobom vymôže svoje, najmä od blízkych, ale čo už. Nikdy som sa necítila ako zlý človek, skôr ako niekto, kto sa nenechá zlomiť za žiadnu cenu. No a čo sa mojich snov týka, plánujem sa hlásiť budúci rok na veterinu a medicínu, no najradšej by som bola zverolekárka a odcestovala niekam preč, trebárs do Safari parku a zachraňovala tam zvieracie životy. A ďalším snom je čo najviac zažiť, prežiť, skúsiť a nielen život prežívať zo dňa na deň, chcela by som byť na duchu navždy mladá a mať stále svoje názory a mladícku povahu a chovanie, doteraz som ešte dieťa čo zbiera hovadiny a hračky a neplánujem to meniť. Tak isto sa túžim celoživotne vzdelávať, totiž len pracujúci mozog a telo sa starajú o našu mladosť a živosť a o to sa snažím aj ja , preetože milujem ten pocit, že som múdra a vzdelaná, nejde mi o známky a o jednotky ktoré mám ale skôr o to, že mám v hlave niečo, čo mi nikdy nikto nezoberie.
Tak ... zmenila som sa a aj ľudia okolo sa menia. No mne tie zmeny pripadajú len ako drobnosti, sama zo seba mám totiž pocit, že sa zmenili len niektoré veci, ale že od malička som to stále ja, s rovnakou povahou a rovnakým dobráckym vnútrom, s rovnakými myšlienkami, záujmamy a snami a za to všetko som vďačná.
Dúfam, že vás môh výkec neunudil k smrti. Ja totiž akosi mám potrebu zo seba niektoré dojmy dostať von, môj blog sa možno zmení na filozofické okienko, kto vie :D
A prepáčte za gramatické nezrovnalosti, keď píšem výkecy, nechce sa mi kontrolovať každú čiarku, toho mám dosť na slovenčine :D

Staré dobré časy a ešte lepšie nové

26. dubna 2013 v 8:34 | Nikusa

Je to už tak dávno, čo som sem ja osobne pridala nejaký článok, či už obyčajný výkec alebo komix, obrázky z hry alebo skrátka hocičo. Tak veľmi som si od blogu odvykla a tak veľmi mi stále chýbajú tie časy, keď som sem niečo pridala aspoň 2x za týždeň a bola v kontakte s ľuďmi, ktorí boli neskutočne fajn a mali podobné videnie života ako ja.
Áno, ja osobne som sem písala naposledy cez Vianoce. Kúsok predtým môj blog oslavoval tretie narodeniny ... už je to tak dlho a mne môj blog stále pripadá ako súčasť môjho vnútra, aj keď sem nepíšem, myslím naň a spomínam, skoro ako na živú bytosť, nejakého kamaráta.
Dnes mám 17 rokov, zostarla som, opäť. Ale 17tka je super, teším sa z toho, lebo konečne už nemám detský vek, ale taký prechodný, som skrátka mladá a to je fajn, už sa nemusím cítiť trápne v spoločnosti dospelých, alebo starších :D Len by som sa v tej 17tke aj rada zasekla, ak by to bolo možné, lebo ma nejak desí starnutie, bojím sa, že prídem o svoje mladícke chápanie a vnímanie života a vecí okolo seba. :D
V mojom živote sa nič extra významné neudialo, všetko plynie ako obvykle, iba čo pribudlo zopár starostí ako - som tretiačka na strednej, musím sa pomaly rozhodovať čo ďalej, chodiť na doučká z chémie , aby som sa pripravila na prijímačky na výšku čo najskôr, snažím sa schudnúť, lebo cez zimu som zo seba stvorila dokonalého mroža, odišiel mi psík bývať k babke a k nám domov čoskoro pribudne krásny kocúrik, umrel mi zajko, takže mi zostal potkaník, ktorý čaká na nového kamaráta, mne zopár kamarátov pribudlo (jeden - dvaja) a vlastne ... život sa stále mení a stále je krásny, ani neviem ako, ale za posledné roky som nabrala zvláštny životný optimizmus a šťastie, neustále som šťastná, aj keď som smutná. Dalo by sa povedať, že som sa zamilovala do života a do všetkého okolo seba, ale nejdem tu predsa teraz filozofovať, to až inokedy :D
Dôvod, pre ktorý píšem tento článok je ten, že sa s Vami chcem podeliť o to, čo som posledné mesiace robila o to, že by som sa rada vrátila k blogu, aj keď vôbec neviem čím začať, už som vyšla z cviku :D Nemám sims 2 a odznova zháňať downloady by bolo ťažké a hoci rada hrám trojku, komix by som v nej fotiť nechcela. A to mám toľko nápadov. Možno začnem písať poviedku. A možno na začiatok budem len tak mlieť do vetra o sebe, filozofovať a budem zvedavá na vás, ktorí sem ešte sem-tam zájdete.
Takže áno, taký malý návrat. Už neviem kolkatý od neoficiálneho odchodu z blogu, takže nejdem nič sľubovať, len podotknem, že by som sa rada vrátila a pokúsim sa napísať sem niečo vždy, keď na to budem mať čas.
Mám rada tento blog aj vás všetkých, čo ste sem chodili, alebo chodíte.
Želám vám pekný deň, užívajte si, smejte sa a buďte šťastní :)
 


aj vás chytila chrípka?

20. února 2013 v 23:03 | Sjúzi |  Članky-problemy...zmeny...atd.
http://www.vseprozdravi.cz/images/stories/chripka.jpg
No čo ľudia aj vás postihla chrípka? Mňa teda rozhodne áno. Od minulého týždňa. Viem, že ani Nike nebolo dobre, tiež bojovala s teplotami 38 tuším 4 dni. Ja som dostala teplotu minulý týždeň v stredu v noci. Potom mi to prešlo, no nakoniec som aj tak zalahla do postele a vyšla som z nej ako tak zdravá pomocou antibiotik a liekov proti kašľu asi tak dnes :D. Aspoň som doma do konca týždňa a v piatok už idem na koncert :D a potom máme jarné prázdniny, takže som si spravila dlhšie voľno :D...no a čo vy? drží sa vás vaše zdravie? ak áno budte len radi :) a radšej to už v tej škole vytrpne ako trpieť doma s horúčkou a s osmrkanými vreckovkami :D....Sjúzi :)

sme späť?:D

19. února 2013 v 11:04 | Sjúzi |  Članky-problemy...zmeny...atd.
Sme späť:) rozhodli sme sa, že to tu znovu rozbehneme :) nebude to tu len o simse ale aj o hoci čom inom:) o čom budete chcieť :) tak dúfam, že nás budete znovu podporovať :) tak ziatiaľ takto :D ahojte :)

Sjúzi:)

Šťastné a Veselé Vianoce :)

24. prosince 2011 v 9:30 | Nikusa |  Članky-problemy...zmeny...atd.
Moji milí simíkovskí kamaráti (samozrejme aj iní), som si úplne istá, že ste na mňa dávno zabudli, alebo ak aj nie ... skrátka, zrejme ste si všimli, že som tu nebola.
Nebola som tu už 4 mesiace. Pýtate sa prečo ? Zrejme som si potrebovala dať pauzu, nemala som čas (stále škola, čo vám poviem) no a štval ma PhotoShop. Lenže teraz sa všetko vracia do normálu.
Pýtate sa prečo som nepridala za ten čas aspoň nejakú blbosť ? Ja Vám poviem, prečo. Pred mesiacom sa nám pokazil počítač a ja som žila celú tú dobu úplne bez internetu. A poviem Vám, prežila som to, dokonca som si od neho odvykla natoľko, že už nemám absolútne žiadne nutkanie sem ísť. Sná´d len ten facebook, tam sa človek automaticky prihlási a ja mám zlozvyk nechať ho zapatý, aj keď sa vôbec nenachádzam pri počítači, takže to občas vzbudzuje dojem, že nerobím nič iné, len sedím a ťukám do klávesnice :D.
Ale späť k téme - počítač je opravený (tí borci to stihli práve včas !) no a hardisk je vymenený, čiže náš počítač si nezachoval vôbec nič. Čo je len dobre, lebo už bol mimoriadne zaplnený sprostosťami. Teda ... môžem si sem hodiť PS, Simsa a podobne a myslím , že môžem konečne začať opäť aj s blogovaním. Dokonca mám veľa nápadov na komixy, poviedky ....grafiku a možno by nebolo odveci, ak by som zmenila design, čo poviete ? :D
Samozrejme , obnovenie blogu chvíľu potrvá, ale sú prázdniny, takže to zvládnem.
No a ...tým , čo si náhodou prečítajú tento článok o mojom návrate, tým želám krásne Vianoce. Pohodu, darčeky, odpočinok, lásku ....všetko :) A jasné, želám ich aj tým, čo článok nečítali :D

Vaša Nikusa ;)

Späť do školy !

6. září 2011 v 16:04 | Nikusa |  Članky-problemy...zmeny...atd.
Takže, dlho som sa neozvala. Ale myslím si, že klaždému je jasné prečo. A ak nie, ja vám to vysvetlím :)
Proste som si chcela užiť posledné dni prázdnin. Bolo ešte ako tak pekne no a tento čas som nemienila presedieť pri Pc a písať komixy, hrať Sims, upravovať fotky, či písať milion článkov preto, aby tu nebolo prázdno. Nemôže tu byť stálke plno, alebo v mojom prípade trochu plno. Každý občas potrebuje pauzu a verím, že nie som jediná, kto si ju dal :D

Takže ...včera bol 5. September .... u nás na Slovensku sa "konečne" šlo do školy (viem, že Češi šli skôr). Prvý deň nikdy nie je hrozný, teda aspoň nie na našej škole. Zdržali sme sa tam AŽ do pol desiatej. Škoda toho prehnane skorého vstávania. Dnes to už bude trochu inšie, ale naozaj sa to rozbehne až zajtra. Dnes v škole 5 hodín (do 12:10) strávime prípravami a pokynmi.
Zajtrajšok tam strávime 8 hodín ( do 15:05) a .... verte mi, krajší rozvrh som nemohla mať. Akosi mi to vynahradzujú 4 hodiny v piatok :D Som druháčka na strednej a mám štyry hodiny, to už aj moja segra má viac :D

No a .... drahé SBčka, do konca týždna buď stiahnem operu alebo iný prehliadač a napíšem Vám komentár. Ak sa mi nebude chcieť, som schopná urobiť špeciálny článok a každému napísať, čo si myslím o jeho najnovších článkoch :D

Zatiaľ sa majte a školu si užívajte ....Nikusa

Pomóc ! :P

22. srpna 2011 v 11:25 | Nikusa
To som zase ja. Vrátila som sa od babky a mám pred sebou dva týždne úplného voľna. No to by nebolo ono, keby ma niečo neštvalo. Svojím Sbčkam a obľúbeným blogom nemôžem napísať komentár, pretože vyprešla platnosť formuláru a mám skontrolovať, či nemám zapnutú funkciu cookies. Namiesto toho by som mohla napríklad vyhodiť počítač von oknom, ale kto si chce špiniť ruky, však ?

Aspoňže môžem napísať článok, aj tým si nie som celkom istá. Veď uvidíme, či sa zverejní.

No a ....rada by som si dala do compu PS. Ale už nie CS trojku, ale CS5ku alebo iné ...lenže ja vôbec neviem ako na to, viem kde by som to stiahla ale neviem ako cracknúť, neviem kde crack zohnať. Nevedel by mi niekto pomôcť ? Nepotrebujem úplný návod, ale iba link, alebo malú radu. Prosím.

No a .... chodím na Vaše blogy, ale fakt mi nejde koment napísať, som zúfalaá :/

Nikusa

Poviedka či komix ?

10. srpna 2011 v 13:04 | Nikusa |  Članky-problemy...zmeny...atd.
Takže. Znovu som sa nejakú chvíľu neozvala. No ...sims 3 má stále v compe ,ale cez víkend som sa k tomu práve moc nedostala. Keď bola u nás na noc Suzii ( Zuzika) , nainštalovali sme si Harryho Pottera 4. Musím sa priznať, že si neviem zvyknúť na ovládanie bez myšky, ale inak sa mi hra celkom pozdáva. Aj keď je pravda, že prvé tri diely som hrala radšej.
Mimochodom, momentálne som u babky a mám v pláne stráviť tu dva týždne. Bez víkendovej prestávky. To bude ale zmena :D A vôbec mi to neprekáža, sama som sa tak rozhodla. Veď potom budem dva týždne doma a budem sa môcť naplno venovať blogu. Prázdniny už raz sú proste o tom, že doma sa dlho nezdržíme a nič s tým nenarobíme :P
Inak ... tento článok má byť v prvom rade o tom, čo mám najradšej - písanie. Práve som dostala jeden fajn nápad, potom ďalší a ešte jeden :D Hlavne by som chcela vedieť, či by ste tieto nápady uvítali formou poviedky alebo komixu. Samozrejme , chcem nejak spracovať všetky nápady a venovať sa im, takže by som bola rada , keby ste sa k tomu vyjadrili. No a komix Iter Aurea bude pokračovať v Septembri, keď sa mi uráči dať si do compu PS Cs4 .... Cs3ku môj comp akosi nechce. Možno som urobila chybu pri preinštalácií alebo čo.
Ale každopádne by som bola rada, keby ste mi niekdo poradili , kde môžem tú Cs4ku stiahnuť, a tak, aby ju bolo možné cracknúť.
No a to je asi tak vše. Počasie je na figu, dobré je na tom iba to, že celkom slušne rastú hríby. Inak ... tá mačička s článkom nesúvisí, ale mne sa veľmi páčila :D

Nikusa

A malý oznam pre SB a blogy, na ktoré chodím - na babkinom compli mi nejdú písať komentáre, nech ho chcem akokoľvek nechať, vyskočí, že tam čosi nemám vyplnené, akýsi součet či čo. Takže komenty Vám napíšem za týždeň, tak sa prosím neurážajte.

Fotky - TS3

4. srpna 2011 v 14:03 | Nikusa |  Moje simky :))
Zdravím, Ľudia ! TS3 som si konečne nainštalovala, strávila som nad tým 4 hodiny (nad hraním), tak veľmi ma to chytilo :D a tak málo fotiek som za ten čas nafotila. Len úbohé štyry :D
No nič, podelím sa s Vami o ne, presne ako som sľúbila. Inak ....sú upravené v PF, takže žiadna sláva.


Ďalšie dve v C.Č ! :)


Kam dál